Robila pre Pfizer, dnes pracuje v slovenskej firme, ktorá vyvíja testy na rakovinu prostaty. Šla som do toho, lebo to má zmysel, vraví Eva Kováčová

Eva Kováčová. Foto N – Tomáš Benedikovič
Eva Kováčová. Foto N – Tomáš Benedikovič
Štyri roky prežívali z grantov a vlastných peňazí, teraz získali prvú väčšiu investíciu a do tímu pribrali odborníčku z farmabiznisu, ktorá mala na starosti aj miliardové projekty. Príbeh slovenskej firmy Glycanostics, kde vyvíjajú unikátne diagnostické testy, ukazuje, čo treba urobiť, aby sa základný výskum a dobré nápady premenili na komerčný produkt dostupný na celom svete.
Slovenskí vedci Tomáš Bertók a Ján Tkáč vydali  dve štúdie, v ktorých ukázali, že ich diagnostické testy na rakovinu prostaty sú až o 13 percent presnejšie ako najlepšie konkurenčné testy. Zatiaľ čo testy Prostate Health Index od firmy Beckman Coulter dosahujú presnosť okolo 74 percent, testy slovenských vedcov sa približujú k presnosti 90 percent. Obaja vedci pôsobia na Chemickom ústave SAV a v roku 2017 založili spoločnosť Glycanostics. V januári tohto roka sa k nim pridala Eva Kováčová, aby sa stala riaditeľkou firmy. Odborníčka má 17-ročné skúsenosti s prácou vo farmaceutickom priemysle a v zahraničí robila aj pre svetové značky Pfizer, GlaxoSmithKline, Novartis alebo Johnson & Johnson. Evka je našou najdôležitejšou novinkou,“ hovorí Tkáč o prínose Kováčovej pre firmu. V tomto článku predstavíme vývoj a prínos nových diagnostických testov, vysvetlíme, aká zložitá je cesta od základného výskumu k aplikácii do praxe, a priblížime, prečo sa Kováčová zapojila do chodu malej slovenskej firmy, ak predtým robila pre giganty na miliardových projektoch.

Úspora miliardy eur

Podľa údajov z roku 2019 pribudlo na Slovensku zhruba 2 500 pacientov s rakovinou prostaty, okolo 700 ľudí ochoreniu podľahlo. Rakovina prostaty sa zisťuje analýzou PSA markera z krvi, prípadne hmatom. Ak je podozrenie na rakovinu, nastupuje biopsia orgánu. Keďže dostupné testy nie sú dostatočne presné, výsledkom sú časté falošné výsledky. Zhruba 25 percent prípadov rakoviny prostaty urológom ujde – v takom prípade je pacient chorý, no biopsia vraví opak. Opačným problémom je situácia, keď sa biopsia indikuje aj ľuďom, ktorým sa rakovina definitívne nepotvrdí. Podľa vedcov z SAV by sa 76 percentám biopsií dalo predísť. Vďaka presnejšiemu diagnostickému testu by časť pacientov nemusela ísť na zákrok, ktorý ich stresuje a potenciálne je spojený s rizikom zdravotných komplikácií. Biopsia môže stáť až do tisíc eur, náš test by stál okolo 100 eur. Vypočítali sme, že len v Európskej únii je potenciál úspory okolo jednej miliardy eur,“ povedala Kováčová a dodala, že ide o nezanedbateľnú úsporu obzvlášť v období po pandémii, keď sú zdravotné systémy finančne značne vyčerpané.
Skumavky

Štruktúra glykánov

Diagnostický test od firmy Glycanostics nesleduje len množstvo PSA v krvi ako tradičné testy, ale aj štruktúru glykánov (zložitých cukrov), ktorá sa mení s progresiou ochorenia. Glykány sú unikátne odtlačky na povrchu buniek. Rakovina predstavuje takú obrovskú zmenu, že ak sa bunka sama nezničí a ďalej sa delí, na glykánoch zanechá špecifický vzorec, ktorý zdravé bunky nemajú,“ priblížil biotechnológ Bertók význam štruktúry glykánov pre diagnostiku rakoviny prostaty. Do výskumu publikovaného v časopise Cancers zaradili slovenskí vedci 140 vzoriek. Štúdia bola retrospektívna, čo znamená, že autori pracovali so vzorkami, ktoré biopsia vopred rozdelila na pozitívne a negatívne. Biopsia neposkytuje falošne pozitívne výsledky, no isté medzery má pri falošnej negativite. Výsledkom biopsie preto môže byť, že chorého pacienta mylne identifikuje ako zdravého. Ak je samotná biopsia nepresná a vzorky mohla klasifikovať zle, ako z nich mohli slovenskí vedci vychádzať, aby určili presnosť svojho testu? „Vieme, že existuje asi štvrtinová nepresnosť biopsií, takže desiatky vzoriek mohli byť klasifikované zle,“ pripustil biotechnológ Bertók. Aby uvedený problém s nepresnosťou biopsie obišli, špeciálne sa zamerali na dve – podľa výsledku z biopsie – negatívne vzorky, ktoré sa od zvyšku najviac líšili. Testy od firmy Glycanostics v nich naznačovali rakovinu prostaty, čo neskôr potvrdila aj magnetická rezonancia. Oba prípady sme konzultovali s urológom. Potvrdil nám, že jednému z pacientov diagnostikovali rakovinu po tom, ako mu druhýkrát vykonali biopsiu. Druhému pacientovi zistili predrakovinové štádium, takzvanú prostatickú intraepiteliálnu neopláziu v pokročilom štádiu,“ povedal o vzorkách Bertók. Diagnostické testy spoločnosti Glycanostics tak odhalili chorobu vo veľmi skorom štádiu alebo jej nástup v predstihu niekoľkých rokov, čo dostupné metódy prehliadli. Okrem glykánov berie test do úvahy aj niektoré proteíny či vek, vďaka čomu dosahuje presnosť takmer 90 percent. „Zvažovali sme, že by sme do algoritmov vložili aj fajčenie, ale ťažko sa to kvantifikuje, lebo fajčiarom je aj ten, kto vyfajčí jednu cigaretu denne, aj ten, čo 30,“ povedal Bertók.

Štádium ochorenia

Výhodou vyvíjaného testu je, že určuje aj fázu ochorenia, v ktorej sa pacient nachádza. Z výsledkov desiatok vzoriek vytvorili vedci škálu od zdravých po chorých s tým, že skupinu chorých ďalej rozdelili podľa parametrov glykánov na tých s ranou alebo neskorou fázou. Na Slovensku sa urológovia riadia guidelineami (protokolmi), podľa ktorých sa rakovina prostaty definitívne určuje až biopsiou, no kvalitnejší diagnostický test by umožnil, aby sa časti biopsií predišlo. Biopsia nie je úplne príjemná a myslíme si, že ak pacienti nebudú musieť chodiť na biopsiu, lebo ich stav sa určí z krvi, zníži to predsudky navštíviť urológa a zvýši účasť na preventívnych prehliadkach,“ domnieva sa biotechnológ Bertók. Až okolo 14 percent pacientov s rakovinou prostaty zachytíme na Slovensku v pokročilom štádiu ochorenia, keď už nemajú dobrú prognózu. „Je za tým fakt, že muži o svojich problémoch neradi otvorene hovoria, a preto nechodia na preventívne prehliadky,“ povedal v minulosti urológ Ivan Minčík o rezervovanom postoji mužov k preventívnym prehliadkam.
Až okolo 14 percent pacientov s rakovinou prostaty zachytíme na Slovensku v pokročilom štádiu ochorenia. Foto N – Tomáš Benedikovič
Až okolo 14 percent pacientov s rakovinou prostaty zachytíme na Slovensku v pokročilom štádiu ochorenia. Foto N – Tomáš Benedikovič

Proteínový štandard

Štúdie, ktoré Bertók s Tkáčom robili doteraz, boli retrospektívne, to znamená, že pracovali so vzorkami, o ktorých vopred vedeli, či sú podľa biopsie pozitívne alebo negatívne. Z testov, ktoré vykonali, vyrobili škálu od zdravých pacientov na jednom konci po chorých na tom druhom. Ako však určiť, kde je „sivá zóna“ a kde sa začína miesto, kde výsledky s vysokou pravdepodobnosťou naznačujú výskyt ochorenia? Odpoveďou je takzvaný proteínový štandard. „Na škále od zdravých po chorých urobí čiaru a povie, že odtiaľto je pacient napríklad na 90 percent chorý,“ povedal o význame štandardu Bertók. Test bude vyhodnocovať čítačka ELISA, ktorou sú vybavené štandardné klinické laboratóriá. Ak je vzorka pozitívna a pacient je chorý, vzorka sa sfarbí dohneda, ak je zdravý, skôr dožlta. „Čítačka poskytne len relatívnu intenzitu, preto je potrebný proteínový štandard, aby to oddelil a povedal, že vzorka spadá medzi pozitívne alebo negatívne,“ dodal Bertók. Vývoj proteínového štandardu si slovenskí vedci chceli pôvodne objednať v zahraničí, ale nedohodli sa pre finančné a iné nároky, tak si ho za zlomok ceny vyvinuli sami. „Ďalšou výhodou je, že si ho dáme patentovo chrániť, čím získame ďalšiu konkurenčnú výhodu,“ dodal chemik Tkáč.

Od domácich testov ustúpili

Vo firme Glycanostics pôvodne zvažovali, že by okrem klinického testu poskytli aj domáci, no od tohto zámeru ustúpili. „Veľa sme o tom diskutovali s urológmi, ktorí nás od domácich testov odhovárali. Pacient by nemusel dobre zniesť, ak by si test urobil doma a zistil by, že má pravdepodobne rakovinu. Výsledky testu a jeho interpretácia by mali spadať do kompetencie lekára, ktorý pacienta usmerní a povzbudí,“ povedal Tkáč. V spoločnosti vytypovali 17 glykánov, ktoré by mohli byť vhodné na analýzu výskytu ďalších rakovinových ochorení, ako je rakovina prsníka, karcinóm kolorekta, pankreasu či testikulárny karcinóm. V súčasností zbierajú do výskumu vzorky, ich počet sa už teraz pohybuje v niekoľkých stovkách.
Chemik Ján Tkáč je vedcom roka a držiteľom ocenenia Eset Science Award. Foto N – Tomáš Benedikovič
Chemik Ján Tkáč je vedcom roka a držiteľom ocenenia Eset Science Award. Foto N – Tomáš Benedikovič

Oceňovaní vedci

Výskumom glykánov sa dvojica vedcov z SAV začala zaoberať v roku 2010, keď sa Bertók stal Tkáčovým študentom na doktorandskom štúdiu. V roku 2012 získal Tkáč od Európskej rady pre výskum (ERC) grant na základný výskum, o šesť rokov neskôr od rovnakej inštitúcie aj na aplikovaný výskum. Na Slovensku udelila prestížna európska agentúra ERC len dva granty a oba získal Tkáč a jeho tím. Medzičasom získal chemik titul Vedec roka a udelili mu aj cenu Eset Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť slovenskej vedy. Bertók získal ocenenie Mladá osobnosť vedy a dvakrát sa dostal medzi top 5 finalistov v Eset Science Award v kategórii Výnimočný mladý vedec do 35 rokov.

Investície

Dvojica založila spoločnosť Glycanostics v roku 2017. Prvé tri až štyri roky sme sa statočne trápili. Nemali sme súkromného investora a prežívali sme len z grantov a našich vlastných peňazí,“ hovorí Tkáč. Veci sa pohli dopredu, keď od CB Investment Management dostali pred pár mesiacmi prvú investíciu vo výške 310-tisíc eur. Táto investícia bola pre nás kardinálna,“ povedal Tkáč. Kováčová dodala, že prostredníctvom Crowdberry momentálne prebieha kampaň pre súkromných investorov s cieľom získať investíciu do jedného milióna eur. Crowdberry je investičná platforma na investovanie súkromného kapitálu do firiem. Takéto investície sú potrebné aj preto, lebo veľké európske granty, o ktoré sa vedci uchádzajú, vyžadujú spolufinancovanie. „Ak by sme dostali európsky grant aj na 2,5 milióna eur, nemohli by sme ho čerpať, ak nemáme spolufinancovanie, niekedy až do výšky 50 percent,“ dodal Bertók.
Biotechnológ Tomáš Bertók v minulosti získal ocenenie Mladá osobnosť vedy. Foto N – Tomáš Benedikovič
Biotechnológ Tomáš Bertók v minulosti získal ocenenie Mladá osobnosť vedy. Foto N – Tomáš Benedikovič

Patenty

Prvotnú investíciu využili na vybavenie patentovej žiadosti. „Patentová žiadosť s ukončeným procesom nacionalizácie stojí 200- aj 300-tisíc eur,“ objasnil Tkáč. Patent sa týka technológie a diagnostiky 11 rôznych rakovinových ochorení. Prvý PCT patent udelili spoločnosti Glycanostics koncom roka 2020. O patentovú ochranu firma požiadala v Európskej únii, Severnej Amerike, Kanade, Izraeli, Japonsku, Austrálii a v Južnej Kórei. Národné fázy patentovej žiadosti budú trvať rok až dva v závislosti od krajiny či regiónu.

O nacionalizáciu patentovej žiadosti nepožiadali v Južnej Amerike, Číne alebo Indii, čo spätne nepovažujú za ideálne. „To, že patentovú žiadosť nemáme nacionalizovanú v Indii, neznamená, že v krajine nemôžeme produkt predávať. Ale nemáme dosah na to, ak by lokálna firma skopírovala našu technológiu a začala ju vyvíjať pre vlastný trh,“ povedal Tkáč a dodal, že v týchto regiónoch plánujú ochrániť ich duševné vlastníctvo patentmi na ďalšie zložky konečného testu. V budúcnosti by chceli zapatentovať aj proteínový štandard a ďalší biomarker. Keď sa ukončí klinická validácia prospektívnej štúdie, koncom tohto roka sa budú uchádzať o CE značku. „Ide o certifikáciu, ktorú vydáva Európsky registračný úrad, tzv. ‚notified body‘ pre zdravotnícke pomôcky, ako bude náš test,“ povedala o plánoch do budúcna Kováčová.

Po CE značke rozbehnú licenčný proces. „Nemáme dostatočné financie, infraštruktúru, výrobu, ľudí ani pobočky po celom svete, aby sme produkt dostali k pacientom a lekárom v Amerike či Austrálii,“ hovorí Kováčová, preto sa v spoločnosti rozhodli, že test outlicencujú diagnostickej či farmaceutickej spoločnosti. „Hľadáme firmu, ktorej sa náš test bude hodiť do portfólia,“ vraví Kováčová.

V hľadáčiku majú až 17 firiem vrátane svetových značiek typu Pfizer. Po dokončení validácie, patentovej žiadosti, získaní CE značky a podpísaní licenčnej zmluvy Glycanostics očakáva, že diagnostický test na rakovinu prostaty dostane na trh v roku 2023.
Ján Tkáč, Eva Kováčová a Tomáš Bertók, Glycanostics. Foto – archív firmy Glycanostics
Ján Tkáč, Eva Kováčová a Tomáš Bertók, Glycanostics. Foto – archív firmy Glycanostics

Nadšená CEO

S uvedeným procesom nemali vedci skúsenosti a dlho hľadali niekoho, kto by im pomohol. Chodili sme na súťaže startupov, kde nám hovorili: Chalani, to, čo robíte, je super, ale nemáte nikoho, kto by bol zodpovedný za komerčnú koncovku,“ hovorí Tkáč. Vedci síce robili základný (aj aplikovaný) výskum, publikovali vedecké články, ale od laboratória k pacientovi bola (a ešte je) dlhá cesta. S Evou Kováčovou nadviazali kontakt minulý rok a v januári ju zvolili za CEO (šéfku) spoločnosti.

Dva roky sme hľadali CEO, Evka si napokon našla nás, keď si čítala rozhovor s Tomášom (Bertókom – pozn. red.). Keď sme rokovali s investormi, vďaka Evke to bol celkom iný príbeh, lebo to už nebolo len o dvoch nadšených vedcoch. Produkt začal mať reálne kontúry,“ povedal Tkáč. Kováčová pracuje vo farmaceutickom priemysle 17 rokov, z toho tri roky robila na oddelení stratégií spoločnosti GlaxoSmithKline v Londýne, kde mala na starosti strategické transakcie od 10 miliónov eur do niekoľkých miliárd. Predtým pracovala aj na licencovaní produktov. V ostatnom období fungovala ako externá konzultantka a posledný veľký projekt ukončila minulý rok na jeseň, keď v Londýne viedla zriadenie spoločného podniku (z angl. joint venture) Pfizeru a GlaxoSmithKlinu pre ich portfólio voľnopredajných liekov.
Eva Kováčová. Foto N – Tomáš Benedikovič
Eva Kováčová. Foto N – Tomáš Benedikovič
Prečo sa Kováčová vzdala lukratívnej práce pre farmaceutické giganty a vymenila ju za novú firmu v Bratislave? „Šla som do toho, lebo som videla, že to má obrovský zmysel,“ hovorí a dodáva: „Už to nie je len o nadšených vedcoch, ale aj o nadšenej CEO.“ Nastal čas, aby som nechala ostatné projekty a naplno sa vrhla do tohto. Šla som do toho, lebo som pochopila, že je to správna vec. Ide o inováciu, ktorá dokáže pomôcť ľuďom na celom svete, preto si myslím, že vďaka Glycanosticsu môžem pacientom priniesť ešte väčší benefit než v predchádzajúcich projektoch.“